„Na to je veľmi ťažká odpoveď. Tantra nie je jedno sústavné učenie, jediná súdržná filozofia.

Všeobecne povedané je tantrizmus myšlienkový smer, ktorý odmieta stereotypné spôsob prijímania vecí. Sme navyknutí nejakým spôsobom myslieť, osvojili sme si v detstve určité vzorce a tie stále používame a opakujeme. Tantra je rozbíja.

Učí, ako začať myslieť úplne inak. Najjednoduchšie by som tantru definoval ako buričské spôsob myslenia. V Indii zasiahol všetky tradičné náboženstvá – hinduizmus, budhizmus i džinizmus. Vniesol do nich niečo nové, predovšetkým dualistické vnímanie sveta a vývoja. Vždycky existujú protiklady, plus a mínus, a je potrebné nájsť spôsob, ako ich zjednotiť.

V tom je tantrizmus veľmi blízky čínskemu taoizmu. Existujú rôzne metódy, ako protiklady zjednotiť, každý smer má vlastné techniky – vyslovovaní mantier čiže posvätných slov, Jantry čiže meditačné kreslenie alebo rôzne obrady vrátane sexuálnych. Pretože keď má dôjsť k zjednoteniu protipólov, mužského a ženského princípu, tak sa priamo ponúka docieliť to spojením sexuálnym. Ale to je len jedna odnož.

Práve o nej je na Západe pochopiteľne najväčší záujem, v tantrizme samom však ide o okrajovú záležitosť. Tantrizmus je strašne rozťahaný, patrí do neho všetko možné, a keby ste sa pýtal ľudí, čo rozumejú pod slovom tantra, každý by vám povedal niečo iné.

K tomu prispieva aj to, že tantra je vyslovene tajné učenie, filozofia tantrizme sa smie oznamovať len zasvätencom, nikto, kto nie je zasvätený priamo guru, sa nedozvie najvyššie tajomstvo.

Potom je naozaj ťažké povedať, čo tantra vlastne je. „